Príspevok má byť akýmsi pokusom o stručnú odpoveď na otázky, ktoré v doktríne športového práva nastolil Jaroslav Čollák svojím článkom o riešení pracovnoprávnych sporov športovcov (http://www.ucps.sk/riesenie_ pracovnopravnych_sporov_v_sporte_profesionalny_sportovec_klub_jaroslav_collak). Ide nám iba o odborné zaujatie stanoviska k právnym názorom nášho kolegu, pričom ponúkame vlastnú interpretačnú alternatívu k problematike arbitrability tzv. športových sporov, najmä v prípade sporov medzi profesionálnymi športovcami a klubmi (športovými organizáciami).
Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, uskutočnených 5. marca 2016, občania vyjadrili podporu programu, ktorý je založený na spoločensko-politickej stabilite, sociálnom dialógu, štrukturálnych reformách a systémových zmenách v relevantných oblastiach spoločnosti.
Súčasťou programového vyhlásenia vlády je aj oblasť zabezpečujúca trvalý rast kvality života občanov Slovenskej republiky, spojenej s rastom ich životnej úrovne, kde je nevyhnutná regulačná úloha štátu, ktorou sú korigované krátkodobé, ale aj dlhodobé odchýlky od rovnováhy medzi hospodárskym, sociálnym a environmentálnym rozvojom.
V rámci tejto oblasti je bližšie špecifikovaná školská politika, ktorej súčasťou je okrem iného aj šport a zdravý životný štýl detí a mládeže.
Ak sa
dokážeme zamerať na základný cieľ a čiastkové ciele, ktoré vedú k jeho
naplneniu, prekážky na ceste sa prekonávajú oveľa ľahšie, lebo všetcAk sa dokážeme zamerať na základný cieľ a čiastkové ciele, ktoré vedú k jeho naplneniu, prekážky na ceste sa prekonávajú oveľa ľahšie, lebo všetci vieme, ktorým smerom hľadať riešenie prekážky.i vieme,
ktorým smerom hľadať riešenie prekážky.
Autor sa pozrel cez projekt „Hodnota za peniaze“ na existenciu a vývoj financovania športových gymnázií štátom v Slovenskej republike. Opisuje športové gymnázia najmä z hľadiska faktov týkajúcich sa ich minulého, ale i súčasného stavu. Pripomína predpokladaný vznik stredných športových škôl, ich transformáciou z už existujúcich športových gymnázií vplyvom už platnej legislatívy, ktorá nadobudne účinnosť od 1.1.2019. Iným, vecne nesúvisiacim návrhom bol do medzirezortného pripomienkového konania vo februári 2018 daný návrh Ministerstva školstva, vedy výskumu a športu pod značkou LP/2017/880 na posunutie dátumu účinnosti o 2 roky až na 1.1.2021.
V nasledujúcom článku sa autor zoberá vecnou príslušnosťou policajtov pri vykonávaní obhliadky miesta činu a predovšetkým problematikou vydávania nadväzujúceho uznesenia o začatí trestného stíhania v prípadoch, keď úkonmi trestného konania, vykonanými po obhliadke miesta činu, vyjdú najavo nové skutočnosti odôvodňujúce stratu vecnej príslušnosti policajta, ktorý obhliadku miesta činu vykonal, resp. začal vykonávať.
Šport tak ako iné druhy ľudskej činnosti nie je imúnny voči rôznym formám porušovania pravidiel, ktorých dopad je pomerne širší ako iba výsledok jednej športovej súťaže. Na jednej strane rozširujúce sa formy ovplyvňovania športových zápasov za účelom dosiahnutia zisku (tzv. match fixing) a na druhej strane slabo pripravené športové zväzy, pričom priamo ohrozenými sú aj nižšie súťaže. Kombinácia týchto dvoch skutočností priamo núti hľadať efektívne riešenia pre boj proti nekalým praktikám. Vedeckými výskumami a aj praktickou aplikáciou je potvrdené chránené oznamovanie – whistleblowing ako najúčinnejší nástroj na odhaľovanie nekalých praktík. Jeho rozšírenie aj v oblasti športu má za sebou prvé príklady zo zahraničia.
Zákonom o športe bola zavedená možnosť, aby športový odborník podľa § 6 ods. 1 písm. a) až d) Zákona o športe mohol vykonávať športovú činnosť ako dobrovoľník (porovnaj § 6 ods. 3 a § 80 ods. 7 Zákona o športe). Zároveň s prijatím Zákona o športe došlo k novelizácii Zákona o dobrovoľníctve v tom zmysle, že s dobrovoľníkom zapísaným v informačnom systéme športu je možné v zmluve o dobrovoľníckej činnosti dohodnúť náhradu za stratu času dobrovoľníka, a to za každú hodinu vykonávania dobrovoľníckej činnosti v športe najviac vo výške hodinovej minimálnej mzdy. Zákonodarca naviazal na túto novelu Zákona o dobrovoľníctve novelou Zákona o dani z príjmov, keď v § 9 ods. 1 písm. m) ustanovil, že náhrada za stratu času dobrovoľníka je oslobodená od dane z príjmov, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období (kalendárnom roku) 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu.
Autor sa v predkladanom príspevku zaoberá riešením sporov v športe v podmienkach Slovenskej republiky v podobe de lege lata, pričom tento stav konfrontuje s potencionálnymi – ďalšími možnosťami vytvorenia unifikovaného riešenia sporov v športe. Predmetná téma je výrazne interdisciplinárnou, ktorá v sebe inkorporuje obsah viacerých zákonov, to tak v rovine hmotného, ako aj procesného práva. Konečná podoba riešenia sporu v rozsahu jeho prejednania a rozhodnutia konkrétnym orgánom - s nutnosťou zohľadnenia špecifických vzťahov realizujúcich sa v oblasti športu je otázka prístupu ku kreácii tohto orgánu, ktorá môže niesť znaky snahy športovej obce o unifikáciu, alebo diverzifikáciu riešenia sporov v oblasti športu.
Autor navrhuje urýchlenú implementáciu projektu „Hodnota za peniaze“ do financovania športu štátom v Slovenskej republike z dôvodu faktov týkajúcich sa minulého, ale i súčasného stavu financovania veľkých športových projektov najmä v oblasti výstavby novej a rekonštrukcie existujúcej športovej infraštruktúry v Slovenskej republike.
Autori v príspevku približujú čitateľom “charitatívnu reklamu” ako nový pravny inštitút na podporu verejno-prospešných aktivít, ktorý je možné využiť od 1.1.2018. Podstatou charitatívnej reklamy je, že štát umožnil, aby zákonom určený okruh právnických osôb neziskovej povahy, ktorý vykonáva všeobecne prospešnú činnosť, mohol na túto “charitatívnu” činnosť prijať a použiť až 20 000 eur ročne, ktoré sú na strane prijímateľa (šíriteľ reklamy) oslobodené od dane a podnikateľ (objednávateľ charitatívnej reklamy) ich má v celej výške v nákladoch bez ohľadu na to či je v zisku alebo v strate.